ÚŠB je skratka zo slov Ústredňa štátnej bezpečnosti. Na Slovensku pôsobila táto spravodajská služba od prvého januára 1940 až do jari 1945, kedy vojnová Slovenská republika prestala jestvovať. Krátko po skončení vojny začali na sile neudržateľne naberať komunisti. Tí i obsadili dôležité zložky štátnej aparatúry – a jednou z takýchto zložiek bol rezort bezpečnosti. Pod taktovkou komunistických prominentov sa postupne pretvorila Ústredňa štátnej bezpečnosti na ŠtB, teda Štátnu bezpečnosť. Tá už pôsobila na území celého novovzniknutého Česko-Slovenska. Obe tieto spravodajské služby boli silno previazané s režimom, pod ktorým vykonávali svoju činnosť. I keď obe tieto služby majú zlú povesť, niektorí spravodajskí dôstojníci ako Ústredne štátnej bezpečnosti tak Štátnej bezpečnosti, si iba konali svoju povinnosť, a mnohí pritom ani neporušili morálne zásady, slušnosť či zákon. Ako však pracovali? Kde zbierali informácie?

            SIS je skratkou od slov Slovenská informačná služba. Keď v roku 1993 vznikla Slovenská republika, vzniklo niekoľko rozviednych a kontrarozviednych služieb, ktoré sa neskôr zbavili honosných názvov zahrňujúcich ochranu demokracie a podobných titulov, a boli združené do Slovenskej informačnej služby. Kým sa riaditeľom nestal istý neslávne známy muž, spĺňala si táto služba svoje zákonné povinnosti tak, ako to robí dnes, keď už spomínaný muž jej riaditeľom nie je, a bola kádrovo očistená – zasahovala proti obchodníkom s drogami, nebezpečnými látkami (ako sú výbušniny, rádioaktívny materiál a podobne). Keď sa stal riaditeľom článkom tak pretriasaný muž, začali niektoré zložky Slovenskej informačnej služby vykonávať činnosť, ktorá odporovala jej poslaniu ukotvenému v zákone.

Ako však všetky tri tieto služby získavajú informácie? Niekoho stretnú na ulici s otázkou: ,,Dobrý deň, neviete niečo kompromitujúce na miestneho starostu?“ ? Nie! Všetky tri si budovali agentúrnu sieť, teda sieť informátorov, dôverníkov a agentov, ktorí s nimi spolupracovali, i keď boli oficiálne nie príslušníkom služby.