Keď som bola malá, nikdy som sa ničoho nebála. Bola som v tomto trochu ako šialenec, nikdy som sa nebála vôbec ničoho a nerozumela som, ako sa môže moja mama stále kvôli niečomu stresovať. Vravela mi jednu povestnú vetu, ktorú som si zapamätala a budem si ju pamätať až do smrti. „Pochopíš, keď budeš mať vlastné deti.“ A mala pravdu. Jednoducho človek nie je schopný pochopiť rodičovksý strach, až kým sa mu nenarodí vlastné dieťa. A so mnou to bolo úplne tak isto. Proste som sa tvárila, ako keby som mohla čokoľvek. Keď som bola malá, keď som dospievala, bola som proste taký sloník v porceláne. A až keď sa mne samej narodilo dieťa, vedela som, že moja mama mala celý čas pravdu. Aj ja som okolo svojich detí len lietala ako splašená.

Stále som sa bála, že niekde spadnú, že sa mi doudierajú. Moja najväčšia nočná mora bola, že spadnú zo schodov alebo z balkóna, preto som si dala naozaj kvalitné a zároveň veľmi dobre vyzerajúce nerezové zábradlie https://lmmont.sk/nerezove-zabradlia/. Viete, niektoré veci proste neovplyvníte a ja som pochopila, že moja mama nebola trafená, keď nás potrebovala mať tak veľmi pod dohľadom. No nechcela som byť úzkostlivá matka, ktorá sa bojí svoje deti pustiť aj hrať sa na dvor, preto som začala trénovať svoj vlastný pokoj.

Ak teda neviete, čo mám na mysli, proste som sa zavrela do izby a deťom som povedala, že za mnou môžu ísť iba vtedy, keď to bude urgent. Chápete, fakt som sa snažila, aby bolo všetko úplne eňo-ňuňo, takže som meditovala, pustila som si dobrú hudbu a nevnímala som hluk, ktorý bol pred dverami. A aj keď nie všetko bolo ideálne, vedela som, že takto sa naučím neriešiť veci okolo seba. Teraz sa už len naučiť nerobiť zo všetkého paniku a budem skutočne viac, než len spokojná. Áno, dúfam, že sa to naučím a všetko bude viac, než len fajn.