O kvalite života by sme mohli polemizovať veľmi dlho. Sú ľudia, ktorým ku šťastiu chýba veľmi málo, ale aj takí, ktorým by sa málilo aj modré z neba. Kvalita života a s tým spojené uspokojovanie potrieb dobre popísal americký psychológ Abraham Harold Maslow v roku 1943. Podľa neho má človek päť základných potrieb od najnižších po tie vyššie.
Spolu vytvárajú pyramídu – Maslowovu pyramídu potrieb – fyziologické potreby, potreba bezpečia/istoty, potreba lásky, potreby uznania, úcty, prijatia, spolupatričnosti a potreba sebarealizácie. Až po uspokojení nižších potrie môže prejsť človek k vyšším, nedajú sa preskakovať, majú postupnosť.
Kvalita života predstavuje koncept, ktorý zahŕňa záujem odborníkov o kvalitný život seniorov v zariadeniach sociálnych služieb.
Medzi základné trendy kvality života patria:
1. sociologicko /ekonomické – zahrňujeme sem materiálne podmienky života, životná úroveň, spôsob života,
2. psychologické – ide o subjektívne vnímanie kvality života, nespokojnosť s jednotlivými oblasťami života na základe vlastných predstáv, očakávania a presvedčenia. Zahrňujeme tu i sociálne vzťahy a okolnosti v ktorých človek žije.
Kvalita života seniorov zahŕňa sociálne, biologické, psychologické podmienky s jej ukazovateľmi – fyzická pohoda, materiálne zabezpečenie, kvalitné vzťahy, aktivity, sebarealizácia, rekreácia. Odrazom kvality ich života je celková spokojnosť seniora smerom k svojmu prostrediu.
Na hodnotenie kvality života poznáme tri dimenzie:
1. objektívne životné podmienky,
2. subjektívna spokojnosť,
3. osobné hodnoty.
Obsahová náplň ukazovateľov sa získava výpoveďou respondentov, lebo využívaním objektívnych údajov zozbieraných rôznymi inštitúciami.
Kvalita života seniorov žijúcich v domovoch sociálnych služieb nie je optimálna, vyžaduje si ďalšie skúmania a snahu o zlepšenie poskytovania starostlivosti, ktorá prinesie skvalitnenie ich života. Za dôležitý faktor, ktorý ovplyvňuje hodnotenie kvality života seniorov v zariadeniach sociálnych služieb považujeme aj aktuálne rodinné a spoločenské zázemie.