Pravdepodobne najznámejším národom Južne Ameriky sa stali Aztékovia. Táto kultúra sa usadila na území dnešného Mexika. Samy si dokonca hovorili Mexikovia. Vytvorili obrovskú ríšu, pestovali plodiny, ako kukuricu, či ovocie. Za najväčšieho rozkvetu mala aztécka populácia okolo 12 miliónov obyvateľov. Robili výboje do okolitých kmeňov, zotročovali a zbierali zlato a poklady. Tak to bolo až do roku 1521, kedy ich zničili Španieli na čele s Cortésom.
Aztécka ríšavznikla z takzvaného Trojčlenného spolku – spolku troch miest – Taxcoco, Tlacopán a Tenochtitlán, neskôr hlavného mesta ríše. V roku 1428 ich spojilo povinné platenie daní pre mestá a provincie.
Poklady starých Aztékov
Okrem vojenských výbojov, zlato získavali aj sami a vyrábali z nich nádherné šperky. Ich ríša bola nesmierne bohatá, čo neskôr zistili aj španielski dobyvatelia. Povesť hovorí, že Španieli prikázali Aztékom, aby miestnosť v chráme naplnili zlatom a oni následne pustia a nechajú žiť ich náčelníka. Aztékovia to z lojality ku svojmu vodcovi urobili, no Španieli ho zo zábavy zabili aj tak.
Čísla a znaky
Aby dokázali udržať takú mocnú ríšu, potrebovali systém znakov, ktorým by usporadúvali údaje. Ako písmo používali hieroglyfické znaky a rôzne symboly na označovanie produktov. Na matematiku používali sústavu zloženú z čísel 1, 20, 400 a 8000. Čísla opakovali kým dostali správny súčet.
Náboženstvo
Juhoamerické kmene uctievali mnoho bohov. Verili, že ich národ je vyvolený byť pomocníkom pre bohov a preto sa im snažili pomáhať. Podľa ich ideológie bohovia udržovali vesmír, načo spotrebovali istú energiu. Tú sa im Aztékovia na oplátku pokúsili distribuovať pomocou ľudských obetí. Ak rituálne zabili človeka, odoslali energiu z jeho ľudskej schránky bohom a tým ich potešili. Takéto obety vykonávali na stupňovitých pyramídach hlavní kňazi. Obete získavali zo zajatcov, otrokov, ale aj samotných Aztékov. Pravdepodobne najznámejším národom Južne Ameriky sa stali Aztékovia. Táto kultúra sa usadila na území dnešného Mexika. Samy si dokonca hovorili Mexikovia. Vytvorili obrovskú ríšu, pestovali plodiny, ako kukuricu, či ovocie. Za najväčšieho rozkvetu mala aztécka populácia okolo 12 miliónov obyvateľov. Robili výboje do okolitých kmeňov, zotročovali a zbierali zlato a poklady. Tak to bolo až do roku 1521, kedy ich zničili Španieli na čele s Cortésom.
Aztécka ríšavznikla z takzvaného Trojčlenného spolku – spolku troch miest – Taxcoco, Tlacopán a Tenochtitlán, neskôr hlavného mesta ríše. V roku 1428 ich spojilo povinné platenie daní pre mestá a provincie.
Poklady starých Aztékov
Okrem vojenských výbojov, zlato získavali aj sami a vyrábali z nich nádherné šperky. Ich ríša bola nesmierne bohatá, čo neskôr zistili aj španielski dobyvatelia. Povesť hovorí, že Španieli prikázali Aztékom, aby miestnosť v chráme naplnili zlatom a oni následne pustia a nechajú žiť ich náčelníka. Aztékovia to z lojality ku svojmu vodcovi urobili, no Španieli ho zo zábavy zabili aj tak.
Čísla a znaky
Aby dokázali udržať takú mocnú ríšu, potrebovali systém znakov, ktorým by usporadúvali údaje. Ako písmo používali hieroglyfické znaky a rôzne symboly na označovanie produktov. Na matematiku používali sústavu zloženú z čísel 1, 20, 400 a 8000. Čísla opakovali kým dostali správny súčet.
Náboženstvo
Juhoamerické kmene uctievali mnoho bohov. Verili, že ich národ je vyvolený byť pomocníkom pre bohov a preto sa im snažili pomáhať. Podľa ich ideológie bohovia udržovali vesmír, načo spotrebovali istú energiu. Tú sa im Aztékovia na oplátku pokúsili distribuovať pomocou ľudských obetí. Ak rituálne zabili človeka, odoslali energiu z jeho ľudskej schránky bohom a tým ich potešili. Takéto obety vykonávali na stupňovitých pyramídach hlavní kňazi. Obete získavali zo zajatcov, otrokov, ale aj samotných Aztékov.